Spoznala som muža. Prišlo mi, že preskočila iskra hneď pri prvom stretnutí, určite je tam aj chémia, v trencin sexe si perfektne rozumieme. Len sme sa dohovorili, že sa nebudeme na seba veľmi viazať… tým bolo myslené spoločné bývanie. Chceli sme ísť na to rozumne a pomaly. On je milý, dobrý a pozorný, ja si myslím, že tiež a máme veľa spoločného. Hovoril mi niekoľkokrát, že sa mu veľmi páčim a to aj aká som, že si to na mňa veľmi váži. Nedávno z neho ale vypadlo, že to budeme musieť asi ukončiť, že tam nie je iskra a nie sme spriaznené duše. Ja som zostala v šoku.

Pri zaspávaní ma drží v obetí, hladí po tvári a ja som cítila, že v tom niečo je. Úplne ma to zničilo. Stále hovoril, že si nemôžeme na ne zvyknúť, že by to bol prieser a že tam nie je tá iskra a jemu to bez toho nejde s niekým byť. Ja vôbec neviem čo si mám myslieť. Len viem, že mal veľmi rád bývalú ženu, ktorá mu veľmi ublížila, ponížila a on sa s ňou okamžite rozviedol. Hovoril aj že má strach z nového vzťahu, že zle znáša rozchod a lúčenie. Že má v sebe blok. Nevyznám sa v ňom a veľmi ma to mrzí. Myslela som, že je nám spolu pekne. Príde mi, že to boli všetko iba slová a celkom ma to prekvapilo, pretože som si fakt myslela, že to cíti rovnako a že je mu tiež so mnou dobre, no asi som sa pomýlila.

Dokonca sme sa kvôli tomu aj pohádali. Ja som mu povedala, prečo sme sa spolu teda schádzali, keď nepreskočila iskra a keď sa teda so mnou necítil údajne dobre? Ani na toto mi nedokázal odpovedať a iba mlčal. Tak neviem, čo si o tom mám myslieť. Možno by som ešte pochopila, keby povedal, nech mu dám čas, ale takto mi to príde veľmi ľúto a asi sa s tým len tak nezmierim. Bol to jediný muž po dlhej dobe, ktorému som otvorila svoje srdce s nádejou, že všetko bude v pohode, to som asi ale nemala robiť, pretože teraz som sa naozaj veľmi spálila zase a bolí ma to.