Covid-19 predstavoval pre všetkých obyvateľov na svete veľkú hrozbu. Mysleli sme si, že sa na Slovensko ani len nedostane. No tým, že mnohí obyvatelia na Slovensku pravidelne cestujú do zahraničia, či už pracovne alebo na dovolenky, sa koronavírus doniesol aj na našu krajinu. Nastalo obdobie, ktoré nikto netušil ako dlho bude trvať. Trvanie však bolo také dva roky, no my sme to dopredu nevedeli. Ľudia si nakupovali potraviny do zásoby a začali sme piecť chlieb doma. Každá žena sa naučila piecť chlieb. Niektorej to išlo lepšie, iným sa moc nedarilo, no aj tak si ženy medzi sebou vymieňali recept na chlieb. Vylepšovali ho. Potraviny však boli otvorené, no na Slovensku bol aj zákaz vychádzania. Vtedy sme si museli vystačiť z vlastných zásob potravín alebo aj liekov. Toto obdobie bolo nekonečné.

Ako prvé opatrenie sa zaviedlo nosenie ochranný rúšok. Neskôr sa to vylepšilo a museli sme na sebe nosiť ochranný respirátor ako nosia pracovníci na rôznych stavbách. Bola to ochrana, aby sme sa nenakazili. Avšak doteraz neviem, či nám to vlastne pomáhalo. Mnohí sme nevedeli v ochranných rúškach dýchať. Ďalším opatrením boli antigénové testy. Antigénové testy slúžili na testovanie obyvateľov. Tým aj tí najvyšší vedeli, koľko je na Slovensku nakazených ľudí. Hlásili sa v správach. Každý deň ste nič iné nevideli v televízii len to, koľko ľudí sa nakazilo a koľko ľudí umrelo.

Antigénové testy boli celkom vhodné a mohli ste sa nimi dať sami otestovať aj u vás doma. Deti museli zostať doma a nemohli chodiť do školských zariadení. Tak isto aj dospelí. Nemohli chodiť len tak do práce. Ak boli nakazenými, museli byť jednoducho len doma. S nikým sme nemohli byť v kontakte, pretože by sme toho druhého mohli nakaziť nebezpečným koronavírusom. Proti koronavírusu sa vyvinula vakcína. Vakcína bola účinná, no bola bolestivá. Určite si pamätáte ako ste sa nechali zaočkovať a bolelo vás to. Chytili ste aj horúčku? Ja áno a bolo to veľmi nepríjemné.